Zodpovednosť za škodu spôsobenú zamestnancom/zamestnávateľom

Ako všade inde, aj na pracovisku môže z povahy veci dochádzať, a často aj dochádza k mnohým škodám, a to tak majetkového, ako aj nemajetkového druhu. Zákonník práce túto skutočnosť samozrejme primerane zohľadňuje (vrátane niektorých podzákonných predpisov, ako je napr. nariadenie vlády č. 290/1995 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam chorôb z povolania) a komplexne upravuje náhradu škody v pracovnoprávnych vzťahoch, preto nemožno ani subsidiárne aplikovať ustanovenia občianskeho zákonníka o deliktuálnej zodpovednosti (pozri Zodpovednosť). Pracovnoprávny zodpovednostný vzťah je vždy odvodeným vzťahom, ktorý nemôže existovať bez predchádzajúceho základného pracovnoprávneho vzťahu. Ak však zamestnanec spôsobí škodu, povinnosť náhrady tejto škody trvá aj po skončení pracovného pomeru.

Spojte sa s nami

Neviete, kam patrí Váš prípad, alebo ste ho nenašli na našich webových stránkach? Kontaktujte nás a my vymyslíme, ako Vám môžeme pomôcť .

Zodpovednosť za škodu spôsobenú zamestnancom

V § 250 ods. 1 zákonníka práce sa ustanovuje, že zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Ide teda o tzv. subjektívnu zodpovednosť.

Predpokladom vzniku všeobecnej povinnosti zamestnanca nahradiť škodu je:

  • porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v súvislosti s týmto plnením,
  • vznik škody,
  • príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody (inými slovami, keď bola škoda zapríčinená porušením povinnosti),
  • zavinenie zamestnanca.

Tieto predpoklady musia byť splnené súčasne; ak chýba len jeden z nich, zamestnanec nie je v danom prípade povinný nahradiť škodu.

Povinnosť, ktorú je zamestnanec povinný plniť, musí byť uložená všeobecne záväzným právnym predpisom, najmä zákonom, nariadením vlády, zákonným opatrením Senátu, právnymi predpismi vydanými ministerstvami a inými ústrednými orgánmi štátnej správy, alebo ďalej tiež pracovnou zmluvou, kolektívnou zmluvou alebo inou zmluvou (napr. dohodou o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru). Môže však ísť o povinnosti stanovené v pokynoch nadriadených zamestnancov alebo napríklad o povinnosti vyplývajúce z pracovného poriadku. Zamestnanec poruší povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v súvislosti s nimi vtedy, ak takouto činnosťou objektívne a subjektívne sledoval plnenie svojich pracovných úloh (teda nie ak sa napríklad dopustí majetkovej trestnej činnosti na úkor zamestnávateľa, hoci aj táto časovo a vecne súvisí s plnením jeho pracovných úloh).

V prípade, ak zamestnanec spôsobí pri plnení pracovnej úlohy alebo v priamej súvislosti s týmto plnením škodu tretej osobe, zodpovedá za ňu len vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi. Zamestnávateľ následne nesie zodpovednosť voči tejto tretej osobe. To však neplatí, ak išlo o tzv. exces, t. j. ak zamestnanec spôsobil škodu nie v súvislosti s plnením svojich pracovných povinností (napr. ak zamestnanec vynesie zákazníkovi do bytu zakúpený nábytok a pri tej príležitosti odcudzí majiteľovi bytu peňaženku). Ak dôjde k vzniku škody zároveň porušením povinností zo strany zamestnávateľa, potom je povinnosť zamestnanca nahradiť škodu obmedzená na pomernom princípe.

Rozsah náhrady škody

Zamestnanec je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu v peniazoch, pokiaľ škodu nenapraví uvedením do predchádzajúceho stavu (napríklad tým, že sám odborne opraví poškodený stroj). Vo vzťahu k škode sa v prípade pracovného práva nahrádza len skutočná škoda, nie ušlý zisk, pokiaľ zamestnanec nespôsobil škodu úmyselne (ak však zamestnávateľ uhradil ušlý zisk tretej osobe, potom je zamestnanec povinný ju nahradiť ako skutočnú škodu, ktorá vznikla zamestnávateľovi). Rozsah náhrady škody, ktorú môže zamestnávateľ požadovať od svojho zamestnanca, je v zákonníku práce stanovený tak, že táto náhrada nesmie presiahnuť 4,5-násobok priemerného hrubého mesačného zárobku zamestnanca. Toto zákonné obmedzenie však neplatí, ak zamestnanec spôsobil škodu úmyselne, pod vplyvom alkoholu alebo po zneužití návykových látok. Zamestnávateľ je povinný prerokovať so zamestnancom výšku požadovanej náhrady škody a písomne mu ju oznámiť obvykle v lehote do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistí, že vznikla škoda a že za ňu zodpovedá zamestnanec.

Osobitná zodpovednosť

Osobitná zodpovednosť sa uplatňuje vtedy, ak bola medzi zamestnávateľom a zamestnancom uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti na ochranu hodnôt zverených zamestnancovi na zúčtovanie (napr. hotovosť, tovar, ceniny, zásoby materiálu). Túto dohodu možno uzavrieť len so zamestnancom, ktorý je plne spôsobilý na právne úkony (vo veku nad 18 rokov), a musí byť písomná. Zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok (manko) na zverených hodnotách, je vždy povinný uhradiť tento schodok v plnej výške, pokiaľ nepreukáže, že schodok vznikol úplne alebo čiastočne bez jeho zavinenia. Na rozdiel od všeobecnej povinnosti náhrady škody sa v tomto prípade zavinenie zamestnanca predpokladá a zamestnávateľ ho zamestnancovi nedokazuje.

Ďalším prípadom tejto zodpovednosti je tiež zodpovednosť za stratu zverených predmetov, ktoré boli zverené na základe písomného potvrdenia (napr. mobilný telefón, notebook, auto). V takom prípade je zamestnanec povinný nahradiť škodu v plnej výške (bez obmedzenia), pokiaľ nepreukáže, že škoda vznikla úplne alebo čiastočne bez jeho zavinenia. Ak hodnota veci presahuje čiastku 50 000 CZK, musí byť aj v tomto prípade so zamestnancom uzatvorená písomná dohoda. Zamestnanec však môže od dohody o zodpovednosti písomne odstúpiť, ak mu zamestnávateľ nevytvoril podmienky na zaistenie ochrany zverených predmetov pred ich stratou.

Zodpovednosť zamestnávateľa za náhradu škody

Zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnancovi spôsobenú škodu alebo nemajetkovú ujmu, ktorá mu vznikla pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením za podmienok ustanovených v zákonníku práce, a to bez ohľadu na to, či bola spôsobená zamestnávateľom, inými zamestnancami, tretími osobami alebo inou okolnosťou.

Predpokladom vzniku všeobecnej povinnosti zamestnanca nahradiť škodu je:

  • porušenie právnej povinnosti alebo úmyselné konanie proti dobrým mravom (zo strany zamestnávateľa, zamestnancov konajúcich v mene zamestnávateľa pri plnení jeho úloh a zo strany tretích osôb),
  • škoda, ktorá vznikla pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením,
  • príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou.

Povinnosť zamestnávateľa nahradiť škodu zamestnancovi je v zásade objektívna, t. j. nevyžaduje sa zavinenie. Zamestnávateľ sa môže svojej zodpovednosti zbaviť len v prípadoch vymedzených zákonom. Ak zamestnávateľ preukáže, že škodu spôsobil aj poškodený zamestnanec, jeho zodpovednosť je obmedzená na pomernom princípe (zaplatí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia). Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu v peniazoch, ak škodu nenapraví uvedením do predchádzajúceho stavu. Zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnancovi skutočnú škodu. Ak bola škoda spôsobená úmyselne, zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnancovi aj ušlý zisk.

Okrem všeobecnej zodpovednosti zamestnávateľa za náhradu škody rozlišuje zákonník práce ďalej tri osobitné povinnosti náhrady škody, ktorými sú:

  • povinnosť nahradiť zamestnancovi škodu, ktorá mu vznikla pri odvracaní škody,
  • povinnosť nahradiť škodu na odložených veciach, t. j. veciach, ktoré sa obvykle nosia do práce (napr. oblečenie, snubný prsteň, nie cenné šperky, väčšia suma peňazí) a ktoré si zamestnanec odložil pri plnení pracovných povinností alebo v priamej súvislosti s týmto plnením v na to určenom (napr. v skrinke) alebo obvyklom mieste (napr. v šatni či na vešiaku),
  • povinnosť nahradiť škodu alebo nemajetkovú ujmu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.

Aké otázky zvyčajne riešime pre klientov v súvislosti so zodpovednosťou za škodu spôsobenú zamestnancom alebo zamestnávateľom?

  • Ako mám postupovať, keď mi bola v práci spôsobená škoda?
  • Aké sú moje povinnosti, ak som svojmu zamestnávateľovi spôsobil škodu?
  • Čo mám robiť, ak som obvinený zo spáchania škody, ktorú som nespôsobil?
  • Kedy môže byť zamestnávateľ oslobodený od zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnancovi?
  • Ako vypracovať dohodu o zodpovednosti za stratu zverených predmetov, ktorých hodnota presahuje 50 000 CZK?
  • Ako možno odstúpiť od dohody o zodpovednosti za stratu zverených predmetov, ktorých hodnota presahuje 50 000 CZK, ak mi zamestnávateľ nevytvoril podmienky na zaistenie ochrany zverených predmetov pred ich stratou?
  • Aký je rozsah náhrady škody, ktorú môže zamestnávateľ požadovať od svojho zamestnanca?