Zmenky

Spojte sa s nami

Neviete, kam patrí Váš prípad, alebo ste ho nenašli na našich webových stránkach? Kontaktujte nás a my vymyslíme, ako Vám môžeme pomôcť .

Kontaktujte nás

Zmenka je prevoditeľný listinný cenný papier, ktorým sa vystaviteľ zaväzuje zaplatiť určitej osobe peňažnú sumu alebo prikazuje ďalšej osobe, aby zaplatila inej osobe. Zákon kladie určité požiadavky na formálne náležitosti zmenky, na druhej strane má však riadne vyplnená zmenka výhodu zrýchleného súdneho konania, v ktorom má dlžník len obmedzené možnosti podať námietky.

Právna úprava zmeniek je súčasťou zákona č. 191/1950 Z.z., zmenkový a šekový zákon („ZSŠ“). Zmenka je tzv. dokonalý cenný papier („CP“), čo znamená, že práva a povinnosti vyplývajú len z tohto samotného dokumentu a z informácií v ňom obsiahnutých. Zároveň je zmenka abstraktný cenný papier. To znamená, že nie je potrebné preukazovať právny dôvod vzniku zmenky. Tá môže mať formu na rad alebo na meno. Zo zákona (ak vystaviteľ neurobí inak) má zmenka formu na rad. Zmenka vo forme na doručiteľa je vylúčená. Keďže ide o listinný cenný papier, nemožno zmenku zaknihovať. Na vytvorenie zmenky sa často využívajú už pripravené predtlačené formuláre. Zmenka však môže byť vystavená prakticky na akomkoľvek hmotnom nosiči.

Zmenka môže mať platobnú funkciu (§ 1909 občianskeho zákonníka) alebo funkciu zaisťovaciu, keď zabezpečuje splnenie dlhu z iného právneho vzťahu (napr. pôžička alebo úver).

Z hľadiska druhov zákon rozlišuje cudziu zmenku (§ 1-74 ZSŠ) a vlastnú zmenku (§ 75-78 tamže).

Cudzia zmenka

Cudzou zmenkou prikazuje vystaviteľ inej osobe, aby zaplatila určitú sumu peňazí ďalšej osobe. Príkaz sa najčastejšie uvádza na zmenke so slovami „zaplatiť za túto zmenku“. Pri tomto type zmenky preto zvyčajne vystupuje ďalšia osoba, ktorá sa označuje ako zmenečník (alebo tiež trasát). Toto je osoba, ktorá by mala zaplatiť. Musí však „akceptovať“ svoje postavenie, teda nemožno ju zaviazať bez jej vedomia. V prípade akceptácie zmenky sa zmenečník stáva primárnym dlžníkom veriteľa (inak nazývaného aj remitent) (článok I, § 28 ZSŠ) a vystaviteľ sa stáva až ďalším (sekundárnym) dlžníkom. Veriteľ (niekedy tiež majiteľ) je tak v lepšej – výhodnejšej pozícii, keď má v tomto prípade dvoch potenciálnych dlžníkov.

Náležitosti cudzej zmenky upravuje zákon v čl. I. § 1 ZSŠ. K týmto patria:

označenie, že ide o zmenku, zahrnuté v samotnom texte dokumentu a vyjadrené v jazyku, v ktorom je tento dokument vyhotovený – teda samotné označenie „zmenka“ v jazyku, v ktorom je spísaná celá zmenka,
bezpodmienečný príkaz na zaplatenie určitej peňažnej sumy – tento sa najčastejšie vyjadruje slovom „zaplatiť“. Táto peňažná suma sa vyjadruje buď slovne, alebo číselne (prípadne aj obomi spôsobmi, ak sú však v rozpore, má prednosť slovné vyjadrenie sumy),
meno osoby, ktorá má zaplatiť (zmenečníka),.
dátum splatnosti – tento údaj nemusí byť uvedený; v takom prípade je zmenka splatná zo zákona na videnie (čl. I. § 2 odst. 2 ZSŠ). Pokiaľ ide o samotnú špecifikáciu dátumu splatnosti, neodporúča sa uvádzať časové jednotky „menšie“ ako dni, inak je zmenka neplatná,
údaj o mieste, kde sa má platba vykonať – toto by malo byť konkrétne, stačí napríklad všeobecne mesto; ak sa uvedie viac miest, zmenka je neplatná,
meno osoby, v prospech alebo na rad ktorej sa má platba vykonať (tiež označovanej ako remitent),
dátum a miesto vystavenia zmenky – ak nie sú uvedené, zo zákona platí predpoklad, že bola vystavená v mieste uvedenom pri mene vystaviteľa (čl. I. § 2 ods. 4),
podpis vystaviteľa – musí byť vyhotovený vlastnoručne.

Vlastná zmenka

Vlastnou zmenkou sa vystaviteľ zaväzuje zaplatiť veriteľovi určitú sumu peňazí. Preto sa používa výraz ako „zaplatím za túto zmenku“. Pri tomto type zmenky figurujú len dve osoby (hoci sa môžu vyskytnúť prípady, keď sú len dve zúčastnené osoby aj pri cudzej zmenke).

Náležitosti vlastnej zmenky sú z praktického hľadiska obdobné prvkom cudzej zmenky. V článku I § 75 zákona sa uvádzajú tieto:

označenie, že ide o zmenku, zahrnuté v samotnom texte dokumentu a vyjadrené v jazyku, v ktorom je tento dokument vyhotovený,
bezpodmienečný prísľub zaplatiť určitú sumu peňazí,
dátum splatnosti,
údaj miesta, kde sa má vykonať platba,
meno osoby, v prospech alebo na rad ktorej sa má zaplatiť,
dátum a miesto vystavenia zmenky,
podpis vystaviteľa.

Vlastná zmenka logicky neobsahuje meno zmenečníka.

Prevody zmeniek

Zmenky je samozrejme možné previesť na iné osoby. Robí sa tak:

rubopisom (čiže indosamentom) – ide o písomné vyhlásenie prevodcu na zmenke (alebo v prívesku; čl. I, § 13 ods. 1 ZSŠ) o prevode tohto cenného papiera. Každú zmenku, aj keď nebola vystavená na rad, možno previesť rubopisom (čl. I § 11 ods. 1 ZSŠ). Indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky (čl. I § 14 ods. 1 ZSŠ),
postúpením pohľadávky v prípade, ak vystaviteľ vylúčil možnosť prevodu zmenky rubopisom. Podľa zákona, ak vystaviteľ uviedol v zmenke slová „nie na rad“ alebo inú doložku s rovnakým významom, možno zmenku previesť len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia (článok I, § 11 ods. 2),
tzv. blanko transakciou – v tomto prípade dochádza len k odovzdaniu cenného papiera; zmenka obsahuje rubopis, no nie je na nej uvedený konkrétny nadobúdateľ. Túto skutočnosť využíva nový majiteľ zmenky, ktorý ju nemusí vyplniť a môže ju odovzdať ďalšej osobe.

Blankozmenka

Tak cudzia, ako aj vlastná zmenka môžu mať podobu „blankozmenky“. Ide o plánovane neúplný dokument. Tento zámerne obsahuje prázdne polia, ktoré má vyplniť iná osoba ako vystaviteľ. Napriek tomu je dokument podpísaný vystaviteľom. Spočiatku tak vôbec nejde o zmenku, keďže nespĺňa zákonné požiadavky. Vyplnením potrebných náležitostí sa stáva platnou zmenkou.

Medzi vystaviteľom zmenky a jej majiteľom sa uzatvára zmluva (môže byť dohodnutá aj ústne), ktorá vymedzuje, aké konkrétne požadované údaje sa majú v zmenke doplniť. Takáto zmluva zakladá tzv. právo na vyplnenie pre danú osobu. Toto oprávnenie je spojené s dokumentom, takže v prípade prevodu zmenky sa môže previesť aj toto právo na vyplnenie. Môže sa stať, že zmenka bude vyplnená v rozpore s dohodou. V takom prípade sa dlžník môže brániť námietkami.

Zmenková prísnosť

Pre zmenky je charakteristický dôraz na dodržovanie formálnych náležitostí, ktoré sú stanovené len zo zákona, ale časom sa utvárali aj v judikatúre. Nesplnenie požiadaviek na zmenky môže mať za následok ich neplatnosť. Pri výklade zmenky sa totiž vychádza prakticky len z obsahu dokumentu. V tejto súvislosti možno citovať aj rozhodnutie Najvyššieho súdu, sp. zn. 28 Cdo 4497/2009, v ktorom sa uvádza: „Keďže nadobúdateľ zmenky má k dispozícii len zmenku ako takú, pri výklade zmenky možno brať do úvahy len zmenkový dokument a iné okolnosti možno zohľadniť len vtedy, ak by museli byť známe akejkoľvek tretej osobe.“ K tomuto výraznému formalizmu sa neskôr vyjadril aj Ústavný súd vo veci prejednávanej pod sp. zn. III. ÚS 3660/11 zo 14. marca 2012, kde uviedol, že „ani v prípade formalizovaných právnych úkonov (napr. u zmeniek) nemožno vôbec neprihliadnuť k skutočnému obsahu vôle vyjadrenej v príslušnej forme. Ak tak súdy v dôsledku prílišného formalizmu neurobia, porušia tým právo účastníka konania na spravodlivý proces v zmysle článku 36 ods. 1 Charty základných práv a slobôd a princíp rovnosti účastníkov konania podľa článku 37 ods. 3 Charty“.

Ako príklad zmenkovej prísnosti možno uviesť prípad z vyššie citovaného rozhodnutia Ústavného súdu. Najvyšší súd rozhodol, že rámčeky vo vnútri zmenky oddeľujú text zmenky od jej tela, čo spôsobuje jej neplatnosť. Ústavný súd však nesúhlasil s tým, že by vytvorenie rámčekov malo spôsobiť vylúčenie textu.

Na druhej strane však vo svojom rozhodnutí tiež uvádza, že zmenka „predstavuje určitý ucelený text, ktorého obsahom je zmenkové vyhlásenie. Z tohto hľadiska dokumenty vyhotovené len ako nesúvislý prehľad jednotlivých položiek bez vzájomnej jazykovej súvislosti zvyčajne nie sú platnými zmenkami.“

Zmenková prísnosť sa prejavuje aj v iných oblastiach. Napríklad umiestnenie podpisu vystaviteľa zmenky musí byť v spodnej časti listiny, aby tým „pokrývalo“ celý text, inak môžu vznikať spory o to, či sú určité údaje súčasťou listiny. Možno tiež uviesť, že uvedenie dvoch rôznych druhov meny v zmenkovej sume spôsobuje neplatnosť zmenky rovnako ako neurčito alebo alternatívne vymedzené miesto, kde sa má vykonať platba. Rovnaké dôsledky má aj nadmerná precíznosť, ak je splatnosť špecifikovaná v časovej jednotke konkrétnejšej ako deň.

Dôležité je tiež upozorniť na odlišný význam podpisov na samotnej zmenke. V prípade podpisu na líci zmenky (iného ako podpis vystaviteľa) môže ísť o avalistu, zatiaľ čo podpis na rube listiny môže naznačovať, že ide o blankoindosament.

Procesné aspekty

Konanie v zmenkových a šekových veciach upravuje § 175 zákona č. 99/1963 Z.z., občiansky súdny poriadok, a ide o tzv. rozkazné konanie. Ide o typ konania, v ktorom súd nemusí nariadiť pojednávanie. Preto tiež spadá do kategórie skrátených konaní. Príslušným súdom na vydanie zmenkového alebo šekového platobného rozkazu je podľa občianskeho súdneho poriadku krajský súd, v ktorého obvode má odporca bydlisko alebo v ktorého obvode sa nachádza miesto platby (§ 87 písm. e) občianskeho súdneho poriadku). Konanie sa začína na základe návrhu, v ktorom sa navrhovateľ domáha vydania zmenkového alebo šekového platobného rozkazu. Súd nevydá tento rozkaz bez návrhu navrhovateľa na toto vydanie.

K návrhu na začatie konania je potrebné priložiť originál zmenky alebo šeku. Zisťuje sa, či zmenka alebo šek obsahuje všetky zákonné náležitosti alebo ďalšie dokumenty potrebné na uplatnenie práva z tohto cenného papiera. V tejto fáze konania sa skúmajú len dokumenty. Ak navrhovateľ tieto dokumenty nepredloží, súd nariadi klasické pojednávanie. Ak súd po preskúmaní dokumentov v nich nezistí žiadne nedostatky, vydá rozkaz.

Odporca môže podať odôvodnené námietky proti rozkazu do 15 dní odo dňa doručenia. Ak nie sú podané žiadne námietky alebo ak ich súd zamietne (ak sú námietky podané oneskorene, neobsahujú zdôvodnenie alebo ich podala neoprávnená osoba), rozkaz má účinky právoplatného rozsudku. Ak sa námietky nezamietnu, pozastaví sa v rozsahu týchto námietok právoplatnosť a vykonateľnosť rozkazu. Podané námietky nemajú účinok zrušenia rozkazu, iba sa nariadi pojednávanie na posúdenie vznesených námietok. Tie môžu smerovať proti platnosti zmenky alebo šeku, alebo môžu byť kauzálne (v takom prípade sa týkajú hmotnoprávneho základu vzťahu).

Námietky môže navrhovateľ kedykoľvek stiahnuť. Súd však námietkové konanie zastaví.

Súd rozhodne o námietkach v rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie.

Proti výroku o trovách konania sa podáva odvolanie, teda nie námietky.