Vymáhanie pohľadávok a náhrada škody

Spojte sa s nami

Neviete, kam patrí Váš prípad, alebo ste ho nenašli na našich webových stránkach? Kontaktujte nás a my vymyslíme, ako Vám môžeme pomôcť .

Kontaktujte nás

Na úvod

Príslovia ako „dobré účty robia dobrých priateľov“ či „kamaráti buďme, ale dlhy si plaťme“ nevznikli náhodou. Ktokoľvek sa totiž môže ocitnúť v situácii, keď jedna zo strán (dlžník) „dlhuje“ niečo druhej strane (veriteľovi) (dlh), čomu zodpovedá nárok druhej strany na zaplatenie dlhu (pohľadávka). Môže ísť o známeho, ktorý nevrátil požičané peniaze v dohodnutom termíne, faktúru za dodaný tovar, ktorá je po splatnosti, povinnosť náhrady škody spôsobenej pri dopravnej nehode alebo hoci len o finančné prostriedky, ktoré boli omylom zaslané na nesprávny bankový účet. Vo všetkých načrtnutých situáciách môže nastať okamih, keď už nebude možné čakať, či dlžník pristúpi k vyrovnaniu svojho dlhu sám od seba, ale veriteľ bude nútený začať proces vymáhania pohľadávky.

Celý proces môže byť psychicky aj finančne veľmi náročný, značne zdĺhavý a v konečnom efekte bez očakávaného výsledku. Neodborné vymáhanie pohľadávok sa niekedy môže zmeniť na stratu pohľadávky a povinnosť nahradiť druhej strane trovy súdneho konania. Preto je vždy vhodné obrátiť sa v týchto veciach na odborníkov, ktorí dokážu účinne chrániť vaše práva počas celého procesu.

Predsúdna fáza vymáhania pohľadávok

Vymáhanie pohľadávky samozrejme začína vo fáze, keď ešte nebola podaná žaloba. V predsúdnej fáze vymáhania je najprv potrebné zhodnotiť, či je pohľadávka vôbec oprávnená a či možno predpokladať, že ju možno úspešne uplatniť na súde. V tomto ohľade je potrebné venovať pozornosť najmä:

strane dlžníka (komu boli požičané finančné prostriedky, kto skutočne spôsobil škodu, kto užíval vec bez právneho dôvodu atď.),
uplatniteľnosti pohľadávky na súde (napr. nie je možné vymáhať niektoré pohľadávky zo stávok, hier a lotérií),
splatnosti pohľadávky (či už uplynula dohodnutá lehota na vrátenie požičaných peňazí alebo či už bol škodca vyzvaný k náhrade škody atď.),
možnostiam obrany, ktoré má protistrana (napr. premlčanie alebo námietka zneužitia práva),
vymáhateľnosti pohľadávky (treba zohľadniť aj majetkovú situáciu dlžníka, aby pre veriteľa nebolo prípadné súdne rozhodnutie len „zdrapom papiera“, ale aby bolo skutočne reálne, že dôjde k uspokojeniu pohľadávky).

Ak veriteľ dospeje k záveru, že pohľadávku je potrebné prihlásiť na súde, prvým krokom by malo byť podanie tzv. predžalobnej výzvy. Predžalobná výzva totiž môže mať významný psychologický efekt, t. j. dlžník sa „zľakne“ a zaplatí pohľadávku ešte pred začatím súdneho konania. Možno sa tak vyhnúť zdĺhavým súdnym sporom. Zaslanie predžalobnej výzvy dlžníkovi je však zároveň tiež podmienkou na priznanie náhrady trov konania navrhovateľovi.

Uplatnenie pohľadávky na súde

Ak predžalobná výzva neprinesie želaný efekt, teda splnenie dlhu, veriteľovi často nezostáva nič iné, ako podať príslušný návrh na začatie súdneho konania, t. j. zvyčajne žalobu. V niektorých prípadoch však nejde hneď o žalobu, ale napr. o návrh na vydanie elektronického platobného rozkazu, návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu alebo v prípade vymáhania zmeniek návrh na vydanie zmenkového (šekového) platobného rozkazu (napr. ak sú pohľadávky zabezpečené vystavením zmeniek).

V súvislosti so začatím súdneho konania si treba uvedomiť, že to so sebou prináša povinnosť zaplatiť súdny poplatok, ktorý sa zvyčajne odvíja od výšky vymáhanej pohľadávky. Dôležité je tiež poznamenať, že počas súdneho konania si každá strana hradí svoje vlastné trovy konania (najmä trovy právneho zastúpenia). V konečnom rozhodnutí v konaní súd rozhodne aj o povinnosti nahradiť druhej strane jej trovy, zvyčajne podľa pomerného úspechu vo veci.

Súdne alebo iné konanie (napr. pred rozhodcovským orgánom v prípade začatia rozhodcovského konania) so sebou prináša veľké množstvo prekážok a nástrah, keďže žalobca je povinný dostatočne preukázať svoje tvrdenia a predložiť nárok tak, aby v očiach sudcu (resp. rozhodcu) neboli pochybnosti o tom, že je tento nárok oprávnený a malo by sa mu vyhovieť.

Výkon rozhodnutia (exekúcia)

Skončenie súdneho konania však neznamená koniec vymáhania pohľadávky. Ak je žalobca vymáhajúci svoju pohľadávku na súde úspešný, súd vydá rozhodnutie, v ktorom autoritatívne nariadi žalovanému zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu (napr. vrátane úrokov z omeškania) a uhradiť mu trovy súdneho konania. Žalovaný má potom súdom stanovenú lehotu (zvyčajne tri dni od právoplatnosti rozhodnutia) na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Ak tak nespraví, môže sa veriteľ (respektíve úspešný žalobca) obrátiť na súdneho exekútora (alebo na samotný súd), aby ten zabezpečil exekučné vymáhanie pohľadávky. Povinnosťou exekútora je potom vykonať rozhodnutie súdu a vymôcť pohľadávku.

Exekútor sa snaží vymôcť príslušné peňažné plnenie všetkými možnými spôsobmi, ktoré mu zákon umožňuje, napr. prikázaním pohľadávky z účtu (tzv. obstavenie účtov), zrážkami zo mzdy alebo predajom hnuteľného alebo nehnuteľného majetku. Práve v exekúcii sa však často ukáže potreba predchádzajúceho posúdenia vymáhateľnosti pohľadávky, keď exekútor napriek všetkým svojim právomociam nedokáže dohľadať žiadny majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku. V takom prípade pôjde o bezvýslednú exekúciu, v ktorej veriteľ zo svojej súdom priznanej pohľadávky nič nevymôže a dokonca bude povinný zaplatiť exekútorovi základné trovy, keďže ten podľa zákona nemôže znášať náklady bezvýslednej exekúcie.

Úpadok dlžníka a insolvenčné konanie

Samozrejme môže nastať aj situácia, keď je pre dlžníka objektívne nemožné naďalej riadne a v plnej výške splácať svoje dlhy voči väčšiemu počtu veriteľov. Takíto dlžníci sú v právnej terminológii v úpadku, ľudovo povedané ide o osobný bankrot. Ide buď o situáciu, keď má dlžník viac ako jedného veriteľa, voči ktorému má dlhy po lehote splatnosti (platobná neschopnosť), alebo o situáciu, keď dlhy dlžníka zjednodušene povedané prevyšujú jeho majetok (nadmerné zadlženie). Ak sa dlžník nachádza v niektorej z týchto dvoch situácií, môže (v niektorých prípadoch dokonca musí) na seba podať insolvenčný návrh (vyhlásenie osobného bankrotu).

Podaním insolvenčného návrhu sa potom začína insolvenčné konanie, ktorého cieľom je vyriešiť situáciu dlžníka kolektívnym spôsobom, t. j. medzi dlžníkom, všetkými jeho veriteľmi, súdom a obvykle aj insolvenčným správcom tak, aby sa dosiahlo maximálne možné uspokojenie všetkých veriteľov.

V súvislosti s insolvenciou je však dôležité poznamenať, že všetky informácie o tom, že sa voči dlžníkovi vedie insolvenčné konanie, ako aj o celom priebehu tohto konania sú verejne dostupné v insolvenčnom registri (ľudovo nazývanom konkurzný register). Podanie insolvenčného návrhu tak môže – ako sekundárny, no neodvratný efekt – spôsobiť veľa nepríjemností, napríklad stratu obchodných partnerov.

Na záver

Proces vymáhania pohľadávok je spojený s veľkým rizikom. Niektoré riziká sú spoločné pre všetky vymáhania pohľadávok, niektoré riziká sa líšia pri vymáhaní nárokov na náhradu škody a pri vymáhaní nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia. Preto môžeme jednoznačne odporučiť, aby ste sa v každom prípade obrátili na odborníkov, ktorí vám poskytnú profesionálnu a účinnú právnu pomoc a vždy po posúdení konkrétnych okolností vášho prípadu vymôžu vašu pohľadávku.