Ochrana osobnostných práv

Osobnosť človeka zahŕňa všetko, čím sa človek prejavuje navonok vo vzťahu k svojmu okoliu, a to tak po fyzickej, ako aj po duchovnej a duševnej stránke. Osobnostné práva sú potom práva spojené s osobnosťou jednotlivca. Ide o prirodzené práva, ktoré sú dané na celý život a spoločné pre každého človeka. Tieto práva sa nadobúdajú narodením, počas života sa ich nemožno vzdať, nemožno ich na nikoho previesť ani nemôžu byť premlčané, pretože bez výnimky zanikajú až smrťou daného jednotlivca. Štát tieto práva jednotlivcom neprideľuje, iba ich uznáva, rešpektuje, napĺňa a zabezpečuje ich ochranu. Hoci osobnostné práva spadajú ako ústavou zaručené základné práva pod ústavnú ochranu, hmotnoprávne podmienky ich výkonu a ochrany upravujú jednotlivé zákony, najmä občiansky zákonník.

Súčasná právna úprava prikladá človeku a ochrane jeho osobnosti osobitný význam, a preto sú ustanovenia upravujúce ochranu osobnostných práv teraz systematicky zaradené už do všeobecnej časti občianskeho zákonníka. Ten chráni osobnosť človeka ako takú vrátane jeho prirodzených práv, najmä jeho život, dôstojnosť, zdravie, právo na život v priaznivom životnom prostredí, vážnosť, česť, súkromie a prejavy osobného charakteru, ale napríklad aj ľudské telo po smrti človeka. Právo na ochranu osobnosti je teda širokým a rôznorodým súborom čiastkových práv. Osobnostné práva majú rovnakú hodnotu nezávisle od konkrétnej osoby, význam jednotlivých čiastkových práv sa však navzájom líši.

Spojte sa s nami

Neviete, kam patrí Váš prípad, alebo ste ho nenašli na našich webových stránkach? Kontaktujte nás a my vymyslíme, ako Vám môžeme pomôcť .

Osobnostné práva potom zahŕňajú napríklad:

  • právo na osobnú slobodu,
  • právo na telesnú integritu,
  • právo na súkromie a rodinný život,
  • právo na podobu,
  • právo na ochranu mena,
  • právo na ochranu cti a dôstojnosti.

Ochrana osobnosti

Právo na ochranu osobnosti človeka je subjektívne súkromné právo osobné, ktoré má absolútnu povahu, teda pôsobí erga omnes (voči všetkým). Pri zásahu do osobnostných práv určitého človeka má tento právo požadovať, aby sa upustilo od neoprávneného zásahu, alebo aby sa odstránil škodlivý následok tohto zásahu.  Konkrétne má poškodený tieto nároky:

  • zdržovací nárok,
  • reštitučný nárok,
  • satisfakčný nárok,
  • určovací nárok,
  • osobitné nároky (nárok na odpoveď, nárok na dodatočné vysvetlenie atď.),
  • nárok na náhradu škody (alebo nemajetkovej ujmy),
  • nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Predpokladom vzniku nároku je teda zásah do osobnostných práv, ktorý sa musí previerkou potvrdiť ako neoprávnený (v rozpore so zákonom). V prvom rade je potrebné preskúmať, či dotknutá osoba prípadne súhlasila so zásahom do svojej osobnosti alebo či zákon prípadne výslovne povoľuje takýto zásah. Zdržovací nárok spočíva v zdržaní sa konania, ktorým narušiteľ ohrozuje alebo porušuje osobnostné právo dotknutej osoby (napríklad zákaz zverejnenia hanlivých alebo súkromných informácií atď.). Reštitučný alebo tiež odstraňovací nárok spočíva v odstránení škodlivého následku a obnove pôvodného stavu (napr. odstránenie príspevku na sociálnych sieťach). Tieto nároky môžu byť aj vzájomne prepojené, napríklad môže poškodená strana požadovať zákaz ďalšieho šírenia fotografie, čo v prípade internetovej stránky znamená jej odstránenie. Satisfakčný nárok predstavuje určitý druh zadosťučinenia voči poškodenému, a to buď formou morálnej satisfakcie, teda najmä ospravedlnenia, alebo peňažnej satisfakcie, najčastejšie v podobe jednorazovej čiastky. Určovací nárok je potom zameraný na zistenie alebo konštatovanie, že určitý akt ohrozil alebo porušil osobnostné právo dotknutej osoby. Osobitné nároky potom vyplývajú z osobitných právnych predpisov, ktoré zabezpečujú ochranu osobnostných práv človeka mimo občianskeho zákonníka (napr. tlačový zákon alebo zákon o rozhlasovom a televíznom vysielaní). Všeobecnými nárokmi sú potom nároky na náhradu škody (resp. náhradu nemajetkovej ujmy) alebo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sú upravené vo štvrtej časti občianskeho zákonníka v rámci deliktuálnej zodpovednosti.

Obmedzenie osobnostných práv

Zásah do osobnostných práv môže byť prípustný na základe súhlasu dotknutej osoby (napr. povolenie na fotografovanie) alebo zo zákona, teda na báze tzv. zákonných licencií (pozri nižšie). Napríklad zachytiť podobizeň osoby akýmkoľvek spôsobom tak, aby ju bolo možné na základe tohto zobrazenia identifikovať, alebo šíriť túto podobizeň možno len na základe súhlasu dotyčnej osoby. Zákon pritom neurčuje pre tento súhlas žiadnu formu, takže môže byť udelený napríklad aj mlčky. Súhlas sa však nevyžaduje, ak sa podobizeň alebo vizuálny záznam vyhotovuje alebo používa na výkon alebo ochranu práv alebo oprávnených záujmov iných osôb (napr. nahrávka na účely súdneho konania) alebo na vedecké či umelecké účely (napr. obrazový záznam zákroku na účely lekárskeho výskumu) atď.

Rovnako je to napríklad aj so súkromím človeka. Platí, že nikto nesmie zasahovať do súkromia inej osoby, ak na to nemá jej súhlas alebo zákonný dôvod. Najmä sa nesmú narušovať jej „súkromné priestory“ , čo je širší pojem presahujúci obydlie človeka a zahŕňa napríklad aj miesto, kde dotknutá osoba vykonáva svoje povolanie (napr. kancelária). Súkromný život človeka sa nesmie nijakým spôsobom monitorovať, ani z neho zhotovovať zvukové či obrazové záznamy. Rovnakým spôsobom sú chránené aj dokumenty osobnej povahy (ktoré zahŕňajú napríklad aj pracovnú korešpondenciu). Na zabezpečenie verejného záujmu o informácie v prospech spravodajských médií však občiansky zákonník stanovuje zákonnú licenciu na použitie obrazových a zvukových záznamov a prejavov osobnej povahy, ako aj ďalšie zákonné licencie.

Zásada proporcionality

Zásah do osobnostných práv však nikdy nesmie byť neprimeraný, a to ani vtedy, ak k nemu dochádza na báze tzv. zákonnej licencie. Tieto zákonné licencie sa nesmú využívať v rozpore s účelom, na ktorý sú určené, ani bezdôvodne na úkor osobnosti dotknutej osoby. Ak sa zistí, že zásah je neprimeraný, ide o neoprávnený zásah, aj keď by inak bolo príslušné konanie samo osebe prípustné.

Na záver

Dotknutá osoba môže uplatniť nároky vyplývajúce z práva na ochranu osobnosti rôznymi spôsobmi, vo väčšine prípadov sa však bude domáhať najmä súdnej ochrany. Uvedeným nárokom zodpovedajú príslušné typy návrhov na začatie konania (žalôb), ktoré majú svoje zákonné náležitosti. Vždy sa odporúča vopred konzultovať ďalší postup, ktorý sa zvolí, keďže vhodnosť riešenia závisí od konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu a od výberu riešenia bude často závisieť aj vlastný výsledok sporu. Ak sa domnievate, že došlo k neoprávnenému zásahu do vašich osobnostných práv, neváhajte kontaktovať našu advokátsku kanceláriu a my s vami problém vyriešime.

Aké otázky zvyčajne riešime pre klientov v súvislosti s ochranou osobnostných práv?

  • Ako mám postupovať, ak boli porušené moje osobnostné práva?
  • Právne zastupovanie pri žalobách na ochranu osobnosti
  • Aké sú moje nároky v súvislosti so zásahom do mojich osobnostných práv?
  • Zastupovanie v prípade sporov v oblasti porušovania osobnostných práv
  • Právne poradenstvo v prípade ohovárania alebo urážky
  • Ako dokázať lož poškodzujúcu moju osobu
  • Poradenstvo v oblasti nebezpečného prenasledovania – stalkingu
  • Narušovanie susedského spolunažívania
  • Obmedzenia a spory so susedmi
  • Zneužitie podoby
  • Zneužitie mena a priezviska
  • Získanie a zneužitie audiovizuálneho materiálu mojej osoby bez môjho súhlasu
  • Rasistické útoky na moju osobnosť
  • Znevažovanie alebo nerešpektovanie mojej viery
  • Sexuálne napadnutie alebo ohrozenie mojej osoby