Hlavný pracovný pomer

Niet pochýb o tom, že pracovný pomer je najdôležitejším a zároveň v praxi najrozšírenejším pracovnoprávnym vzťahom. Pracovný pomer vzniká výlučne dvojstranným právnym úkonom medzi zamestnávateľom a zamestnancom, a to pracovnou zmluvou, ktorá má svoje pevne dané náležitosti (pozri Pracovné zmluvy), prípadne menovaním podľa § 33 ods. 3 zákonníka práce. Iný spôsob vzniku pracovného pomeru nie je možný. Obsahom pracovného pomeru je súbor rôznych vzájomných práv a povinností zamestnanca a zamestnávateľa. Zamestnanec sa v rámci pracovného pomeru zaväzuje najmä vykonávať pre zamestnávateľa v pracovnom čase závislú prácu, osobne a podľa pokynov zamestnávateľa, a zamestnávateľ sa na druhej strane zaväzuje najmä prideľovať zamestnancovi prácu, platiť mu za vykonanú prácu mzdu a vytvárať priaznivé podmienky na výkon dohodnutej práce.

Spojte sa s nami

Neviete, kam patrí Váš prípad, alebo ste ho nenašli na našich webových stránkach? Kontaktujte nás a my vymyslíme, ako Vám môžeme pomôcť .

Pracovný pomer vzniká dňom dohodnutým v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce, alebo dňom určeným ako deň menovania do funkcie. Odo dňa vzniku pracovného pomeru je potom zamestnávateľ povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy (dohodnutého druhu a na dohodnutom mieste, prípadne podľa ďalších podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve) a zamestnanec je povinný vykonávať prácu osobne podľa pracovnej zmluvy. Je potrebné doplniť, že povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa vyplývajúce z pracovného pomeru sú rovnaké v prípade zamestnancov, ktorých pracovný pomer vznikol na základe pracovnej zmluvy, ako aj tých, ktorých pracovný pomer vznikol menovaním. Zamestnanec v hlavnom pracovnom pomere je povinný vykonávať prácu v rámci týždenného pracovného času, ktorý v jednozmennom pracovnom režime činí najviac 40 hodín týždenne (s určitými výnimkami). Ide o čistý pracovný čas, t. j. bez prestávok v práci a nadčasov. Informácie o ukončení pracovného pomeru nájdete v časti Skončenie pracovného pomeru.

Pre úplnosť možno dodať, že popri hlavnom pracovnom pomere sa rozlišuje aj vedľajší pracovný pomer. Ten vzniká vtedy, keď zamestnanec vykonáva počas trvania hlavného pracovného pomeru, v ktorom je zamestnaný na stanovený týždenný pracovný čas, výnimočne práce aj v inom pracovnom pomere. Pre tento vedľajší pomer však platí, že pracovný čas v jeho rámci musí byť kratší ako stanovený týždenný pracovný čas, t. j. zamestnanec strávi vykonávaním tejto činnosti menej ako 40 hodín týždenne.

 Aké otázky zvyčajne riešime pre klientov v súvislosti s hlavným pracovným pomerom?

  • Rozviazanie pracovného pomeru dohodou
  • Zastupovanie zamestnávateľov voči zamestnancom v konaní o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru
  • Výpoveď z pracovného pomeru
  • Povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom
  • Práva a povinnosti v pracovnoprávnom vzťahu
  • Získanie odstupného
  • Pracovné zmluvy
  • Manažérske zmluvy
  • Pomoc pri kontrolách zo strany inšpektorátu práce
  • Diskriminácia a šikanovanie na pracovisku
  • Riešenia na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi v podnikoch
  • Platnosť konkurenčnej doložky
  • Zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej lehote
  • Určenie neplatnosti ukončenia pracovného pomeru
  • Dohoda o mlčanlivosti (NDA)
  • Zodpovednosť za škodu spôsobenú zamestnancom/zamestnávateľom
  • Práca nadčas
  • Vzory pracovných zmlúv
  • Systém odmien a bonusov